Špania Dolina, v minulosti Herrengrund, leží na rudonosnom horskom masíve Starohorských vrchov, kde sa už v predhistorickom období dobývala meď. Po vyčerpaní povrchových nálezísk sa začalo ťažiť pod povrchom, niekde aj kilometre do útrob zeme.
Béla IV. v roku 1255 pozval do tejto oblasti saských skúsených ťažiarov, ktorí sa usídlili v Banskej Bystrici a práve ťažbou zarobené prostriedky investovali do rozvoja mesta, budovali meštiacke domy v okolí námestia, stavali kostoly.
Spodná voda hatila prácu baníkov, ťažba stagnovala, aj z tohto dôvodu ťažiari dlhodobo prenajali bane Jánovi Thurzovi, ktorý sa ujal správy celého banského revíru. Spolu s Thurzom nastala najslávnejšia etapa mediarstva v tejto oblasti. Začal s progresívnou ťažbou, budovaním banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou. Koncom 15. storočia Fuggerovsko-Thurzovská mediarska spoločnosť ,tzv. “Ungarischer Handel”, zaviedla pre baníkov 8 hodinový pracovný čas, penziu pre baníkov a vdovy a tiež lekársku starostlivosť. Prínosom boli Thurzové politické kontakty a skúsenosti, a Fuggerové podnikateľské schopnosti a kapitál.
Najkvalitnejšie medené ingoty sa vyvážali do celého sveta. Po zániku tejto spoločnosti ťažiarsky komplex dobývania medi a striebra prešiel pod medi i Banskobystrickú Banskú Komoru.
V 16. storočí sa vystaval pre potrebu ťažby špaňodolinský banský vodovod, ktorý privádzal vodu približne cez 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov.
Protihabsburské stavovské povstania v 17. storočí ohrozovali ťažbu a spracovávanie rúd, zhoršovalo sa aj sociálne postavenie baníkov, čo vyústilo do viacerých štrajkov. V 18. storočí boli už väčšie ložiská vyčerpané, aj keď ťažba ešte pár rokov pokračovala. Definitívny koniec ťažby nastal v roku 1888.
Obyvateľstvo sa preorientovalo na ťažbu a spracovanie dreva a tiež na výrobu povestných špaňodolinských čipiek.
V strmých svahoch údolia stoja banícke domy, obec je od roku 1979 v zozname pamiatkových rezervácii ľudovej architektúry. 85 baníckych domov v Španej Doline je pamiatkovo chránených.
Na námestí stoja bývalé administratívne a technické budovy. V historickej budove bývalej banskej správy, ktorá bola sídlom banského inšpektora, v Klopačke, sa nachádza penzión s reštauráciou a expozícia čipiek. Názov Klopačka budova dostala podľa toho, že vo vežičke bolo umiestnené klopadlo, ktoré slúžilo na zvolávanie baníkov do služby.
Vedľa Klopačky je ďalšia historická budova bývalého banského meračstva.
Pri Klopačke natrafíme aj na vláčik ktorý dopravoval vyťaženú rudu a tiež na banícky orloj, ktorý znázorňoval prácu baníkov, ten je však mimo prevádzky.
V pozadí je šachta Ferdinand, ktorá vznikla v roku 1400 a má hĺbku 295 metrov.
Cestou sa dostaneme k najstaršej banskej stavbe, K dennej cisárskej štôlni. Bola jednou zo vstupných štôlni do banského revíru. Ráno sa pred ňou baníci pomodlili a potom fárali do jednotlivých štôlní.
Cesta pokračuje ku kaplnke Misionárska postavená bola v rokoch 1652 až 1654, v okolí sú pekne upravené niekdajšie banícke domčeky..
Uličkami Španej Doliny, lesom, vedie trasa náučného chodníka k štôlni Fajtlova.
Štôlňa Fajtlová odvádzala vodu a privádzala čerstvý vzduch, patrila medzi tkz. dedičné štôlne, umožňovala dopravu pre celé rudné pole v 18. storočí mala dĺžku 740 metrov.
Od štôlne náučný chodník vedie lesom k haldám.
Halda šachty Maximilián je zachovaná banská halda v Španej Doline, je to svah z vyťaženého banského materiálu, hlušiny. Šachta Maximilián je druhou najstaršou šachtou v tejto oblasti, začala sa raziť v roku 1567 v 18. storočí mala hĺbku 320 metrov. Z tejto haldy je atraktívny výhľad na Španiu Dolinu a jej okolie, tiež na hrebeň Kremnických vrchov, vrátane vysielača na Skalke.
Náučný chodník pokračuje ulicou baníckych domčekov k šachte Ludovika.
Nad cestou v lese sa nachádza časť banského vodovodu, ktorým sa privádzala voda k šachte Ludovika.
Areál šachty Ludovika v minulosti tvoril komplex budov, ktoré boli vzájomne prepojené a technologicky na seba nadväzovali. Ludovika bola najhlbšou šachtou a dosahovala hĺbku až 440 metrov. V zachovanej časti budovy sa otáčalo obrovité drevené koleso poháňané vodou, z unikátneho banského vodovodu.. V šachte sa vyskytovali modrasté a biele špaňodolínske celestíny v kalcite. Celý komplex sa vybudoval po roku 1800, po zrútení šachty Maximilián. Ťažba tu bola ukončená v roku 1888.
V Španej Doline sa nachádza rímskokatolícky kostol Premenenia Pána z roku 1254 ktorý stojí na vŕšku v opevnenom areáli. Pôvodná románska stavba prešla rôznymi úpravami gotickou v roku 1593, barokovou v polovici 17. storočia. Do kostola sa vstupuje krytým schodiskom od námestia, keď vystúpime 163 schodov, tak sme pre kostolom. Kostol počas reformácie patril evanjelikom, neskôr ho opäť získali katolíci, a každá katolícka rodina na znak vďaky urobila jeden zo schodov na tomto schodisku.
Z kostolom stojí zaujímavá stavba, turecká bašta z roku 1644. Prízemie sa v minulosti využívalo ako sklad bojovej techniky a munície a neskôr rozličného banského materiálu. Zaujímavosťou sú slnečné hodiny na zošikmenej juhovýchodnej fasáde, samozrejme ukazujú čas len vtedy, keď slnko svieti.
Na malom námestí sa nachádza pamätník padlým partizánom.
Na námestí sa tiež nachádza kaplnka Božieho hrobu z roku 1594 je zmenšenou kópiou Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Špania Dolina, je bohatá na informácie o histórii baníctva a života baníckych rodín. Je to pekné miesto na výlet za históriou, ale aj okolitou prírodou, rada sa sem opakovane vraciam.
